Založit novou webovou stránku nebo e-shopChci nový web
aktualizováno: 24.06.2016 00:55:22 

Červený mesiac

História a štandard nameckého ovčiaka
  
  História
 
 
História nemeckého ovčiaka je nerozlučne spojená s menom Max von Stephanitz /1864-1936/. Tento muž sa celý svoj život zaoberal myšlienkou vyšĺachtiť ideálneho úžitkového psa, ktorý  by sa mohol  využiť  na viaceré účely. Na základe  bohatých skúseností  s vojenskými psami  iných plemien zistil, že mnohostranné vlohy domáceho pastierského psa,  by sa mohli využiť na vyšľachtenie nového typu  úžitkového psa. 
 
 
                           
                               kapitán Max von Stephanitz                                Horand (ležiaci) a Mari (sediaca)
  
 V tom  čase  bol plemenný  chov psov a výstavníctvo prichádzajúce z Anglicka v plnom  rozvoji. Veľa miestnych variet uznaných za plemeno  sa chovalo čistokrvne  podľa  ideálneho obrazu – štandardu.Vzniklo aj niekoľko nových plemien.Keďže mnohé bývalé pracovné psy sa v tom čase stali  zbytočnými, prestala sa brať do úvahy ich vhodnosť na plnenie pôvodných úloh, ale iba ich krása.
Ideálom krásy sa stali  psy podobné  vlkovi  a preto sa aj v plemenitbe  osobitne  uprednostňovali psy  so sivou drsnou   srsťou  a  vzpriamenými ušnicami. Najviac   ich   bolo  vidieť  v  Sasku, Durínsku a   Wurttembersku,   kde  už   koncom  19.  storočia   podnikaví   ovčiari   začali   s  predajom šteniat .   
              
                
                                                              
Wurttemberský  pes s ovisnutými  a  sklopenými ušnicami  bol síce menej  obľúbený, i   keď  držaním chvosta   predstihol   aj   durínske   psy  s  nepekne stočeným chvostom. Wurttemberské   psy  boli celkovo väčšie,  dobre stavané,  so silnejšou kostrou a končatinami. Dokázali predmet pevne uchopiť,  ale mali pokojnejšiu povahu ako durínske psy.  Aby Švábi, z  ktorých sa stali oduševnení šľachtitelia,  dosiahli požadovaný chovný  cieľ,  začali šľachtiť durínskeho psa so vzpriamenými ušnicami a peknou vlčou farbou srsti, ktorého neskôr použili pri šľachtení  nemeckého   ovčiaka  dnešného  typu.   Ani   krížením   s   vlkmi sa nedosiahli uspokojujúce výsledky,  takže vlčie miešance  nijako  neovplyvnili ďalší vývin tohto plemena.
Rotmajster von Stephanitz, ktorý  bol  po celý život veľkým  priaznivcom  psov, raz na výstave uvidel svojho  „ vysneného“  psa  Hektora  Linksrheina,  neskôr  premenovaného  na Horanda  von Grafratha, ktorý bol spolu s Mari von Grafrath prvý pes zapísaný v nemeckej plemennej knihe.
 
                       
 
Toto  sa  údajne  stalo  podnetom,  že  roku 1899  spolu  s Arthurom Meyerom  Meyerom  založili  spolok  nemeckých ovčiakov  – Verein  fur Deutsche Schäferhunde /SV/. Von Stephanitz bol významným znalcom psov. Ako vojak prešiel Európu od Severného mora až  po Balkán.  Už  v týchto časoch  fotografoval  miestne  psy a pozoroval spôsob ich práce, o čom sa podrobne zmieňuje aj vo svojej knihe „Der Deutsche Schäferhund in Wort und Bild“
/Nemecký ovčiak slovom i obrazom/,  ktorá vyšla vo viacerých jazykoch. 
 
 V knihe sa zaoberá jednak vývinom psa všeobecne,  jednak  vývinom nemeckého ovčiaka špeciálne.  Súčasne tu predstavuje všetky, v tom čase známe plemená strážnych a pastierskych psov.  Pri  tejto  práci získal  veľa  poznatkov  a  teda  vedel  čo robí,  keď sa  s plnou  vervou  a často  za  osobného strádania  začal venovať  výhradne šľachteniu drsnosrstého nemeckého ovčiaka. Tvrdošijne sa bránil  šľachteniu   podľa  ideálov krásy  bez zreteľa  na povahové  vlastnosti,  ktoré  by  mali charakterizovať  úžitkového  psa.  Okrem  toho  vybudoval  spôsob  výcviku,  aby bolo možné cvičiť psy podľa rovnakých pravidiel a tým podporovať a vyskúšať ich vlohy.
          
                     

Vďaka  svojmu  spisovateľskému  talentu, vo vtedajšej odbornej tlači  uverejnil veľa zaujímavých článkov o „svojich psoch“.  Na základe svojho vzťahu  k armáde  a tvrdošijnosti pri  presadzovaní  svojej idey dosiahol,  že sa nemecký ovčiak začal  používať namiesto kólie a airedalského teriéra ako hlásiaci, sanitárny, ale aj policajný pes. Keďže dokázal šľachtenie od začiatku  správne zamerať,  jeho námaha bola korunovaná úspechom.  Nemecký ovčiak sa stal  nie  len    najvyhľadávanejším   služobným   psom,  ale  aj  najobľúbenejším  nemeckým národným plemenom.
 
  Od vzniku WUSV (The World Union of German Shepherd Dog Clubs - Svetová únia chovateľov nemeckých ovčiakov) sa v členských krajinách prejavoval trend presviedčať domácich predstaviteľov chovu a jeho pravidiel, aby prevzali pôvodný nemecký štandard plemena, dnes známy ako STANDARD WUSV/FCI (International Cainen Federation - Medzinárodná kynologická organizácia). Tento prechod je v sučasnosti zavŕšený, s výnimkou Spojených štátov, ktoré sa dodnes celkom neprispôsobili, hoci sú tiež členskou krajinou WUSV.
 
 
 Nemecký ovčiak je predovšetkým pes pracovný. Používa sa na ochraňovanie majetku a osôb, na vyhľadávanie drog, ako slepecký pes a zároveň je to veľmi milý spoločník. Od svojho vzniku prešlo toto plemeno rôznymi zmenami, ale jeho najhlavnejšie črty zostali zachované dodnes. 
Je to otužilý pes, ktorý nie je veľmi náročný na starostlivosť. Srsť treba pravidelne česať - najmä v období pĺznutia. Spravidla mávajú dobrú povahu a charakter. Bývajú prirodzene inteligentní a pri dobrom zaobchádzaní spravia pre svojho pána čokoľvek.
 
Nemecký ovčiak patrí medzi najobľúbenejšie plemená psov na celom svete. Často pracujú ako policajné alebo záchranárske psy, no možno ich nájsť aj na dvoroch rodinných domov ako verného a spoľahlivého strážcu. 
Už dlhé roky si získava srdcia psíčkarov a dostal aj nás
 
 
 
 
 
Štandard
          

Názov plemena: Nemecký ovčiarsky pes

Krajina pôvodu: Nemecko

Klasifikácia F.C.I.: Skupina I - ovčiarske psy, sekcia 1 - ovčiarske psy so skúškou z výkonu

Použitie: všestranný pracovný, ovčiarsky a služobný pes.

Celkový vzhľad
nemecký ovčiak je pes strednej veľkosti, trochu obdĺžnikovitého formátu, silný a dobre osvalený. Kosti sú suché a je celkovo pevnej konštitúcie.

Povaha
nemecký ovčiak musí byť povahovo vyrovnaný, pevných nervov, sebavedomý, absolútne prirodzený (s výnimkou vydráždenia), celkom dobromyseľný, ale pozorný a ovládateľný. Musí mať odvahu, bojovnosť a tvrdosť, aby bol vhodný ako sprievodný, strážny, služobný, pastiersky pes a pes k obrane.

Veľkosť, proporcie, substancie
Výška v kohútiku činí u psov 60 - 65 cm, u sučiek 55 - 60 cm. Dĺžka trupu presahuje kohútikovú výšku zhruba o 10 - 17%

psy:
- výška v kohútiku 60 - 65 cm
- hmotnosť 30 - 40 kg
feny:
- výška v kohútiku 55 - 60 cm
- hmotnosť 22 - 32 kg

Hlava a lebka
Hlava je klinovitého tvaru, je primeraná veľkosti tela (dĺžka hlavy zodpovedá zhruba 40% kohútikovej výšky), bez toho aby pôsobila ťažkopádnym dojmom alebo bola príliš dlhá, v celkovom zjave suchá, medzi ušami primerane široká. Čelo pri pohľade spredu alebo zboku iba mierne klenuté, bez alebo iba s málo výraznou ryhou naprostriedku čela. Pomer medzi temenom a tvárovou časťou činí 50% do 50%. Šírka temena má zhruba odpovedať dĺžke temena. Temeno sa pri pohľade zhora od uší ku špičke nosa rovnomerne pozvoľna zužuje a prechádza cez neostrý čelový sklon v klinovite formovanú tvárovú časť hlavy (papuľu)

Oči
stredne veľké, mandľovitého tvaru, trochu šikmo položené, ale nie vystupujúce. Farba očí má byť čo možno najtmavšia. Svetlé, pichľavé oči sú nežiadúce, nakoľko nepriaznivo ovplyvňujú výraz psa.

Uši
nemecký ovčiak má postavené stredne veľké uši, nesené vzpriamene a smerujúce rovnakým smerom (nie stiahnuté do strán), zbiehajú sa do špičky a ušnice sú otočené dopredu. Preklopené a zvislé ušnice sú chybné. Uši zložené dozadu pri pohybe poprípade v kľude nie sú chybou.

Papuľa
horná a dolná čeľusť musia byť silno vyvinuté. Chrbát nosa je rovný, prehnutie alebo vyklenutie sú nežiadúce.

Nos
musí byť čierny.

Pysky
pysky pevne priliehajúce, uzatvorené a tmavo sfarbené.

Zuby
musia byť silné, zdravé a úplné (42 zubov podľa zubného vzorca). Nemecký ovčiak má nožnicový skus, čo znamená, že čreňové zuby musia do seba nožnicovito zapadať, pričom črenové zuby hornej čeľuste nožnicovito presahujú črenové zuby dolnej čeľuste. Kliešťový skus, predkus a podkus sú chyby, taktiež väčšie medzery medzi jednotlivými zubami (postavenie s medzerami). Chybné je aj celkom rovné radenie rezákov. Čeľuste musia byť silne vyvinuté, aby zuby mohli byť zasadené v zubnej lište pevne.

Krk
silný s dobre vyvinutým svalstvom, bez voľnej kože a bez voľnej kože na hrdle (bez laloku). Uhol s trupom (s horizontálnou líniou) činí približne 45°.

Telo
chrbtová línia sa tiahne bez znateľného prerušenia od nasadenia krku pred dobre vyvinutý kohútik a cez vodorovný celkom ľahko spadajúci chrbát až ku slabo spadajúcemu zadku. Bedrá sú široké,silne vyvinuté a dobre osvalené. Zadok má byť dlhý, mierne spadajúci (asi 23° ku horizontále) a bez prerušenia chrbtovej línie prechádza do nasadenia chvosta.

Hrudník
má byť primerane široký, spodná časť hrudníka má byť dlhá a výrazná. Hĺbka hrudníka činí zhruba 45 až 48% kohútikovej výšky.

Chrbát
chrbát je pevný, silný a dobre osvalený.

Chvost
dosahuje najmenej ku pätám, nepresahuje však polovicu priehlavku. Na spodnej strane srsť trochu dlhšia. Chvost je nesený ovisnutý v miernom oblúku, pri vzrušení a pohybe je nesený trochu vyššie, nepresahuje však horizontálnu líniu chrbta. Operatívne úpravy sú zakázané.

Hrudné končatiny
musia byť zo všetkých strán rovné, spredu dokonale rovnobežné. Lopatka a rameno sú rovnakej dĺžky a silným svalstvom pevne pripevnené ku trupu. Ideálny uhol medzi lopatkou a ramenom je 90°, spravidla až do 110°. Pri statickom posúdení, ani v pohybe nesmú byť lakte vybočené ani vtlačené. Predlaktie zo strán rovné a navzájom dokonale rovnobežne postavené so suchým a pevným osvalením. Nadprstie má dĺžku cca 1/3 predlaktia a zviera s ním uhol cca 20° - 22°. Príliš šikmo postavené (viac než 22°) aj príliš strmo postavené nadprstie (menej než 20°) ovplyvňujú použiteľnosť psa a najmä jeho vytrvalosť. Laby: sú okrúhle, dobre uzatvorené a klenuté, vankúšiky labiek tvrdé, ale nie drsné. Pazúriky sú silné a tmavé.

Panvové končatiny
postavenie panvových končatín je trochu posunuté dozadu, pričom zadné končatiny sú pri pohľade zozadu rovnobežné. Stehenná a holenná kosť sú približne rovnakej dĺžky a tvoria uhol cca 120°, stehná sú silné a dobre osvalené. Päty sú silne vyvinuté a pevné, priehlavok stojí zvisle pod pätami. Laby: sú dobre uzatvorené, ľahko klenuté, vankúšiky tvrdé a tmavej farby, pazúriky silné, zahnuté a taktiež tmavo sfarbené.

Koža
koža je (voľne) priľahlá ku telu bez viditeľných vrások a záhybov.

Osrstenie
korektné osrstenie nemeckého ovčiaka je poschodová srsť s podsadou. Krycia srsť má byť čo možno najhustejšia, tvrdá a pevne priliehajúca. Hlava vrátane vnútrajšku ušníc, predná strana končatín, laby a prsty krátko osrstené. Srsť na krku trochu dlhšia a bohatá. Na zadnej strane končatín, až po zápästie a príp. až po päty, je srsť dlhšia, na zadnej strane stehien tvorí mierne nohavice.

Farba srsti
čierna s červenohnedými, hnedými, žltými až svetlosivými znakmi. Celočierna, jednofarebne sivá, alebo sivá s tmavým vlkosivým sfarbením. S čiernym sedlom a maskou. Nenápadné malé biele znaky na hrudi alebo svetlé sfarbenie na vnútorných stranách končatín sú prípustné, hoci nežiadúce. Ňucháč musí byť vždy u každého sfarbenia čierny. Psy bez masky, so svetlými až pichľavo žltými očami, svetlých až belavých znakov na hrudi a na vnútornej strane končatín, s bielymi pazúrmi alebo červenou špičkou chvosta sa považujú za slabo pigmentované. Podsada je vždy ľahko šedastá. Biela farba nie je prípustná.

Spôsob chôdze
nemecký ovčiak je klusák. Končatiny musia svojou dĺžkou a uhlovaním vzájomne ladiť tak, aby sa panvová končatina mohla pohybovať až pod stred tela a hrudná končatina mohla dosahovať rovnako ďaleko dopredu, bez toho aby to zjavne narušilo chrbtovú líniu. Každý sklon ku preuhleniu panvových končatín znižuje pevnosť a vytrvalosť a tým tiež použiteľnosť psa. Pri správnom pomere stavby tela a uhlovania končatín je výsledkom priestorný pohyb prebiehajúci nízko nad zemou budiaci dojem nenútenosti. Hlava je ľahko vychýlená vpred a chvost je mierne zdvihnutý; pri rovnomernem kľudnom kluse je výsledkom plynulá a ničím neprerušená chrbtová línia prebiehajúca od špičiek uší cez tylo a chrbát až ku špičke chvosta.

Vady
každá odchýlka od vyššie uvedených bodov by mala byť považovaná za chybu, ktorej hodnotenie by malo byť v presnom pomere so stupňom odchýlky.

Ťažké vady
odchýlky od vyššie uvedených popísaných charakteristických znakov plemena, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú upotrebiteľnosť.
Chyby uší - príliš hlboko do strán nasadené uši, klopené uši, zlé postavenie uší, nepevné uši.
Podstatné nedostatky pigmentu.
Nedostatočná celková pevnosť konštitúcie.
Chyby chrup - všetky odchýlky od nožnicového skusu a vzorca zubov, pokiaľ sa nejedná o vylučujúce chyby

Vylučujúce vady
a) psy slabí povahou, hryzavý a slabých nervov
b) psy s preukázanou "ťažkou DBK"
c) monorchidi a kryptorchidi a psy so zreteľne nerovnakými príp. zakrpatenými semenníkmi
d) psy s chybami uší, príp. chvosta
e) psy s deformáciami
f) psy s vadami chrupu pri strate:
- 1x P3 a ďalšieho zubu alebo
- 1x špiciaku alebo
- 1x P4 alebo
- 1x M1, príp. M2 alebo
- strata celkom 3 zubov a viac
g) psy s nedostatkami v čeľusti:
- podkus 2 mm a viacej
- predkus
- kliešťový skus v celej oblasti rezákov
h) psy prerastený alebo nedorastený viacej než o 1 cm
i) albinizmus
j) biela farba srsti (aj pri tmavých očiach a pazúrikoch)
k) dlhá poschodová srsť (dlhá, mäkká, nepevno priliehajúca krycia srsť s podsadou, práporce na ušiach a behoch, huňaté nohavice a huňatý chvost s utvárajúcimi sa práporcami smerom nadol)

 l) dlhá srsť (dlhá, mäkká krycia srsť bez podsady, väčšinou s pútcom na chrbte naprostriedku, práporce na ušiach a behoch a na chvoste) 

Poznámka
psy by mali vykazovať dva zjavne normálne vyvinuté semenníky, ktoré sa úplne nachádzajú v miešku.
    

 

                                            

 
 
 
 
 
TOPlist